To sú oni. Varovné signály, ktoré sa nám vždy snažia niečo naznačiť. Niekedy si ich nevšimneme vôbec, niekedy si ich všimneme a začneme konať, a niekedy, aj napriek tomu, že si ich všimneme, kašleme na ne. Lebo stále nejaké výhovorky. Lebo hento. Lebo tamto. Skrátka stále niečo. Čo si budeme hovoriť, my ľudia sme takí (česť výnimkám), pohodlní, leniví, ,,spokojní“, ,,šťastní“, a mohla by som menovať donekonečna.

Nebudem klamať, aj ja som taká. Už skoro 3 roky som v toxickom vzťahu. Spoznala som jedného chlapa. Veľmi o mňa bojoval, snažil sa ma zbaliť, nevzdal sa. Bol mi sympatický. Ale nechcela som ísť do vzťahu, pretože som bola už vyše 5 rokov sama a neskutočne som si na to zvykla. Bolo mi veľmi dobre. Mala som sa veľmi rada. Vždy som bola pozitívne naladená. Vážila som si život. Mala som rada slobodu. Bola som duševne vyrovnaná, spokojná. Nič mi nechýbalo. Na tento stav som bola zvyknutá, tak prečo by som mala niečo meniť? Bála som sa. Toho, že keď pôjdem do vzťahu, všetko sa zmení. Alebo aspoň niečo. Veľa som premýšľala. Či do toho ísť, či neísť, aké to bude mať výhody, nevýhody. Nakoniec som sa rozhodla a išla som na prvé rande. Ako som spomínala, bol mi sympatický, tak vyskúšam. Rande dopadlo dobre. Bola som rada, že som išla. Hneď po skončení som sa tešila, kedy sa stretneme opäť. Rande bolo presne na Silvestra, 31. decembra. Boli sme spolu do nejakej 21 hodiny cca, potom sme sa rozlúčili, on išiel na byt s kamošmi, ja som išla k rodičom. Myslela som si, že na druhý deň, alebo maximálne o dva dni sa stretneme znova. Pôsobil, že má o mňa vážny záujem. Lenže stretli sme sa asi až o týždeň. Ale boli sme v kontakte, stále sme si písali. Potom sme sa teda stretli. Povedala som mu, že som si myslela, že sa so mnou už nechce stretnúť, keď sme sa dlhšie nevideli. Povedal mi, že chcel ma vidieť, ale bol zničený po silvestrovskej noci. Tak som sa len zasmiala, povedala som že niekto dlho žúroval a išli sme ďalej. Lenže presne vtedy mi to malo dôjsť. Týždeň je dlhá doba, aby sa niekto spamätával z alkoholu, aj keby vypil neviem koľko. Ale o tom neskôr.

Čas išiel, my sme sa stále stretávali, randili sme, bolo nám spolu dobre. Ani neviem kedy presne, nemáme určený presný deň, odkedy sme oficiálne pár. Ale skrátka dali sme sa dokopy a stále sme spolu. Bola som spokojná aj vo vzťahu. Pomerne rýchlo som si zvykla, že už nie som single. Bola som šťastná. Vzťah fungoval. Sem tam sme mali nejaké nezhody, hádky, ale to boli všetko banality, veď to poznáte, všetci sa občas s niekým pochytíme a potom je zas všetko v poriadku. Fungovali sme, boli sme stále častejšie spolu, chodili sme spolu na výlety, na dovolenky. Bolo to až príliš dokonalé. Ale užívala som si to. Nič mi neprišlo divné.

Ale každá rozprávka sa raz skončí. Nič netrvá večne. Odjakživa mám extrémne vyvinutý šiesty zmysel, intuíciu, alebo neviem ako sa tomu ešte hovorí. Vždy keď mi z ničoho nič vnútorný hlas niečo povedal, vždy sa neskôr ukázalo, že je to pravda. A tak to bolo aj teraz. Ako som spomínala, všetko bolo v poriadku, nič sa nedialo. Až mi jedného dňa môj vnútorný hlas povedal, že si mám overiť, či je skutočne všetko také dokonalé. Tak som išla na to. Hneď ako bola príležitosť, začala som lustrovať frajerovi FB. A čo sa stalo? Ani tentokrát ma moja intuícia nesklamala. Našla som hrozné veci. Vypisoval rôznym babám, či spolu niečo neskúsia, že sú sexy, a podobne. Bolo toho fakt dosť. Zostala som čumieť. Na druhej strane ma to ale vôbec neprekvapilo. Neviem prečo. Baby ho ignorovali, alebo ho poslali do riti. Myslím, že reálne nikdy nič s nikým počas nášho vzťahu nemal. Ale to je jedno. Takéto veci sa skrátka nerobia keď je človek vo vzťahu šťastný a nič mu nechýba. Nechala som to tak. Ale vždy keď bola príležitosť, kontrolovala som FB, neskôr aj Instagram. Tam samozrejme tiež vypisoval random babám. Nepovedala som mu o tom, že to viem. Čas išiel, my sme stále boli spolu. Až raz, keď sme sa kvôli niečomu pohádali, som to naňho vytiahla, že o tom viem. Jeho reakcia? Zatĺkal, on predsa nikdy nič také nerobil ani nerobí, ešte mňa obviňoval, že si vymýšľam. Najbližšie, keď som kontrolovala FB, boli konverzácie s babami vymazané, niektoré si dokonca označil, aby mu nemohli písať. Zasmiala som sa. Odkedy o tomto všetkom viem, špehujem ho stále. Je to už ako droga, stále to musím mať pod kontrolou.

Toto ale nebola jediná vec, ktorá ma vytrhla z dokonalej rozprávky. Opäť mi intuícia našepkala. Začala som mať tušenie, že užíva drogy. Nie pravidelne, ale pri nejakej príležitosti si dá. A opäť ma intuícia nesklamala. Prišiel Silvester, rok po našom prvom rande. Silvester sme už trávili spolu. Boli sme doma, boli u nás aj nejakí jeho kamoši. Od rána som v ten deň mala divný pocit. O tom, že si občas niečo dá, som bola presvedčená viac, ako kedykoľvek predtým. Neviem prečo, ale bolo to tak. A samozrejme čo sa stalo, prišiel večer, a môj frajer vytiahol koks. Snažil sa to predo mnou utajiť, ale nepodarilo sa. Tak sme sa opäť pohádali. Potom sme sa udobrili a užívali si Silvester až do rána. Viete, drogy sú pre mňa odjakživa no go, ľudia, ktorí ich berú, či už pravidelne, alebo raz za rok, sú pre mňa feťáci a všetkých by som pozatvárala. Už len to, že niekto si chce spraviť lepšie vďaka nejakým látkam, pretože sa nemá rád bez nich, a nedokáže sa zabaviť bez nich, taký človek by mal so sebou niečo robiť. Ale to je jedno. Sto ľudí, sto chutí. Každý máme iný názor, a nie o tomto má byť tento článok.

Náš vzťah pokračoval ďalej, ale stále viac a viac pribúdali problémy. Stále viac a viac sme sa hádali, raz mal problém jeden, raz druhý. S našim vzťahom to ide dolu vodou, je to čoraz horšie a horšie. Ja osobne vôbec nie som šťastná. Každý deň som v strese. Naozaj každý deň. Som nešťastná. Zúfalá. Frustrovaná. Nedokážem sa z ničoho tešiť. Keď nie sme spolu, tak len rozmýšľam čo robí. Či zas nepíše nejakej babe alebo nefetuje. Takto to trvá už minimálne rok. Prežívam doslova zo dňa na deň. Neviem čo bude. Čo bude s nami, so mnou. Niekedy mám také stavy, že sa mi už nechce ani žiť. Neviem ako dlho to všetko ešte bude trvať a ako dlho ešte ja vydržím. Asi je najvyšší čas začať počúvať varovné signály, ktorých je už toľko, že naozaj neviem, na čo ešte čakám. Prečo som stále vo vzťahu. Prečo sme sa dávno nerozišli. Neviem...