Už dlhšiu dobu som premýšľala nad tým, že si založím blog. Je to už totiž nejaký čas, čo sa necítim psychicky najlepšie. Vždy, keď mi je strašne smutno, cítim sa hrozne, uvedomím si, že potrebujem odbornú pomoc a vtedy premýšľam, čo robiť. Viem, môže sa to zdať ako zbytočná otázka – predsa keď je niekomu už tak veľmi zle že si sám uvedomuje že potrebuje odbornú pomoc, je to jednoduché, stačí ju vyhľadať a začať svoje problémy riešiť. Lenže ono to práveže také jednoduché vôbec nie je. Prečo?

Skrátka, odjakživa mám v sebe nejaký blok, ktorý mi nedovoľuje rozprávať. Áno, mám extrémny problém s vyjadrovaním sa, a nie len so svojimi emóciami, pocitmi, problémami, ale celkovo s rozprávaním o čomkoľvek s kýmkoľvek. Neviem čím to je, prečo to tak je, pretože rozprávať by som veľmi chcela. Veľmi mi chýba ten pocit komunikácie, kedy môžem svojim najbližším povedať všetko, čo mám na srdci a následne cítiť ten pocit kedy sa mi uľaví. Samozrejme, veľakrát som to skúšala, ale je tu ešte jeden ďalší problém. Vždy, keď som začala niečo rozprávať, kvôli čomu som bola smutná, kedy som chcela od komunikovať niečo čo sa mi nepáči, tak som začala plakať. Neviem čím to je, prečo to tak je, ale toto je tiež problém ktorý ma trápi odjakživa, že vždy sa pri všetkom rozplačem a zostanem zaseknutá. Kvôli plaču nedokážem ďalej rozprávať. Nehovoriac, ako trápne sa vždy cítim. Ľudia majú potom pocit, že som slabá, že nad všetkým len vyplakávam a neviem nič vyriešiť. Najhoršie je, že sama nerozumiem tomu, prečo to tak je. Často začnem rozprávať aj o veciach, ktoré vôbec nie sú smutné alebo mi nie je ľúto, ale aj tak sa vždy rozplačem.

Som presvedčená, že by mi pomohla terapia, na ktorú by som veľmi chcela ísť. Lenže keď si predstavím, ako prídem k nejakému terapeutovi, ktorého som nikdy nevidela, nepoznám ho, nemám voči nemu dôveru, a mám mu zo seba všetko vysypať. Keď veľakrát nedokážem nič povedať ani najbližším. A za druhé, problém s plačom. Začala by som niečo rozprávať a hneď by som sa rozplakala. Zostala by som zaseknutá a aj tak by som zo seba nič nedostala.

Áno, v dnešnej modernej dobe máme milión možností. Napríklad aj možnosť vyhľadania pomoci formou rôznych online poradní. Nebudem vám ani písať, koľkokrát som už rôzne online poradne navštívila a bola len malý krôčik k tomu, aby som tam napísala. Ale vždy som to z nejakého dôvodu nakoniec nespravila. Vždy ma chytili pochybnosti – mám to naozaj spraviť? Som na tom naozaj tak zle aby som vyhľadala pomoc? Ak im napíšem, čo im vlastne napíšem? S čím sa zdôverím? Ako pomenujem svoje problémy? Budem vôbec vedieť napísať čo ma skutočne trápi? Pochopia ma? Môžem im dôverovať? A milión ďalších pochybností.

Každopádne, vždy je všetko tak ako má byť a všetko sa deje z nejakého dôvodu. Toto je veta, ktorou sa riadim celý život a aj keď je to neskutočne otrepaná fráza, je skutočne pravdivá. Preto, ak som ešte nevyhľadala pomoc, deje sa to z nejakého dôvodu. Zatiaľ to tak má byť. Kým sa tak rozhodnem, budem zatiaľ písať články na blog, ktorý som sa rozhodla konečne založiť. A v ďalších článkoch už budem konkrétnejšia. Aspoň dúfam, že sa mi aspoň takto cez písmenká podarí dať zo seba von to, čo ma bude aktuálne trápiť.